Zvyknem o sebe hovorit, ze som povrchna a prelietava, ale v tom najlepsom zmysle! Zaujima ma vsetko, ale len do urcitej miery. Hlbsie vedomosti alebo podrobnejsie informacie su pre mna zbytocne. Nie som si ista, ci sa jedna o virtud (cnost) alebo vicio (zlozvyk), kazdopadne pravdepodobne nie je v mojich silach zmenit to, a tak som sa s tym zmierila. Na dokaz svojej vlastnej povrchnosti som si dokazovala abstinenciou kazdej veci, ktora sa mi vtrela do kazdodenneho zivota. Takze po poriadku...
Fajcenie je oficialna zavislost, ktora trapi vela ludi. Niektorych doslova netrapi, pretoze su to hedonisti telom aj dusou a uzivaju si kazdy sluk, akoby bol posledny a s detskymi iskrickami v ociach sleduju dym, ktory vychadza z ich ust a nozdier. Ja som zacal fajcit na znak svojej absolutnej nezavislosti. Jednu cigaretu kazdy den. Sama som si satala na balkon, zapalila cigaretu, oprela sa jednym laktom o zabradlie, vdychovala a vydychovala dym, ktory sa rozplyval vo vzduchu a popol mi padal na hlavu, ale vtedy som si to este nevsimala... Z jednej cigarety boli dve ci tri...Demonstrativne som sa prihlasila k fajciarom aj v skole, takze z toho bola krabicka a po ziskani novych nocnych znamosti aj dve za den...Ked som si uvedomila, po roku asi, svoju situaciu, zhrozila som sa a rozhodla som sa opat velmi demostrativne dokazat sebe aj celemu svetu, ze ja nie som a nikdy nebudem na nicom zavisla! Prestala som fajcit na 40 dni.
Podobne to bolo s alkoholom, ale toho som sa zbavila uplne. Dnes mi uz ani moc nechuti.
(Comu som velmi rada. lebo usterim peniaze aj svoje mozgove bunky, hoci v kdesi som citala, ze podla poslednych studii, NIE JE PRADVA, ze mozgove bunky sa neobnovuju....Takze druhy argument je irelevantny...)
Len obcasne vinko alebo chladene pivko...Hoci istu dobu som vydrzala pit kazdy den a uzivat si prijemne opojenie a splin, ktory nasledoval potom... Pojem "opica" mi bol dlho zahadnou neznamou, ale po prvych troch razoch som sa jej tak vydesila, ze asi aj ten stav nemohucnosti dopomohol k mojej prerusovanej absitencii.
Toto su dva najtypickejsie druhy zavislosti a ja netrpim ani jednou. Aspon som o tom skalopevne presvedcena. Pravda bude kdesi uprostred. Avsak najnebezpecnejsia a zaroven najkrajsia je ta tretia. A nie som si ista, ci sa jej vobec niekto dokaze vyhnut alebo zbavit.
Ide o citovu EMOcionalnu zavislost na druhej osobe. Tohto druhu zavislosti som sa vo svojom kratkom zivote obavala najmenej, pretoze prelietavost mojej povahy spociva v tom, ze so zmenou prostredia, menim ludi a termin "homesick", teda akasi tuzba po domove alebo po znamych a priateloch, je mi uplne cudzia. V zmysle filozofie pozitivneho determinizmu sa vzdy venujem len aktualnemu osadenstvu. Venujem sa ludom, ktorych mam okolo seba a takmer niet casu spominat alebo stonat za tymi, ktorych som nechala za sebou. Samozrejme, ze ich rada vidim znova, len ich nepostradam, ked zrovna nie su pri mne. Povrchne? Uz si to nemyslim...
Napriek vsetkemu vsak existuju ludske bytosti, ktore si nejakym zazracnym sposobom ziskali moju pozornost a lasku tak intenzivne, ze dva dni bez nich je vela. Pri pomysleni na tu bytost mi zovrie srdce a chcem ju objat, ale ona nie je pri mne, a tak sa len zvyniem do klbka na posteli a zhlboka sa nadychnem a vydychnem. V tomto pripade nepomaha ani cigareta, ako nahrazka. Alkohol to este zhorsuje. Lieky na spanie su len docasnym riesenim. Drogy som neskusala, ale domnievam sa, ze by mali rovnaky ucinok ako alkohol. Zvieraciu kazajku som zatial nezohnala. takze nepoznam sposob ako prekonat abstinencne priznaky, ked nie je pri mne. Neviem ako mam vymazat z hlavy jeho obraz, neviem ako odplasit motyliky z bruska, ked sa ku mne blizi a naozaj netusim ako sa mam donutit nezjest ho pri najblizsej prilezitosti!!!
O kanibalisme nabuduce...:P
Komentáre