PROFUNDAMENTALIZMUS

Nie som si ista, ci je to tak alebo nie, ale paci sa mi myslienka, ze kazdy ma na zemi svoje miesto. Nie v prenesenom slova zmysle, ale v tom literarnom. Znamenalo by to, ze ked clovek najde to svoje miesto, bude vediet, ze uz nemusi ist nikam dalej, ze mu staci zastavit sa a zostat na tom mieste az do smrti a tato vidina ho naplni stastim a pokojom. Slovo pokoj je velmi dolezite, lebo ludia sa dnes stale za niecim nedockavo ponahlaju a nevedia si najst chvilku ticha a precitit akysi vnutorny pokoj. Mnohi ludia mozno ani nevedia, ze nieco take existuje. A niektori mozno ani vediet nechcu, co je velmi smutne... Za svojho kratkeho zivota som nebola velakrat v zahranici. Avsak z tych malo razov mozem povedat, ze je jedna krajina, ktora ma oslovila a odvtedy ma k sebe stale pritahuje. A kedykolvek sa stretnem s cimkolvek, co s nou nejak suvisi, zvlhnu mi oci a takmer bez dychu sledujem, aby som neprisla ani o mikrometer informacie ci obrazu alebo zvuku, ktory sa k nej viaze. Mam vtedy pocit akoby ma svojou existenciou nielen naplnala, ale dokonca presahovala. Akoby som prostrednictvom nej zacala ziarit a nevedela sa dostat z tej euforie. Nechcela!! Zboznujem tu krajinu a vsetko, co s nou suvisi. Nech su to aj zle veci. S historiou aj s problemami, ktorym celi, nadchyna ma svojou zivotaschopnostou a zanietenim pre vsetko, co sa tyka lasky a vasni a citov. Akoby ti ludia ani nevedeli neprezivat kazdy okamih svojho zivota do poslednej kvapky. Naplno a so vsetkymi rizikami, ktore prinasa. So vsetkymi radostami aj strastami a bolestiami...Ziju a spievaju o tom, placu a v rytme ohna sa prehybaju zo strany na stranu a krutia do kola, aby vyjardili vsetko, co pali ich vnutro, a nezavislemu pozorovatelovi nezostava nic ine len zadrzat dych a sledovat tu nadheru pred ocami... Medzi nimi chcem prezivat vsetko tak ako oni, nic nezakryvat a neskryvat sa. A svoju starobu si predstavujem sediac na hojdacom kresle na verande, bafkajuc fajku, pocuvajuc sustiace radio, hrajuce tu clivu hudbu, s vraskami okolo oci a ust, od tolkych rozdanych usmevov a od tolkeho placu, spokojne si vyfukujuc biely dym az k strieske nad mojou hlavou pokrztou sedivzmi vlasmi a smejuc sa osudu do tvare:)) Napriek vsetkym mojim sympatiam voci konkretnej krajine som doposial nenasla to konkretne miesto... A tiez si myslim, ze nejde tak celkom o miesto...Vzdy ide v prvom rade o to, s kym na tom mieste ste. To je ta najpodstatnejsia vec, a pokial sa to podari, na mieste nezalezi. Svoj maly kusok Spanielska si predsa mozem vytvorit kdekolvek:P