Proste som si povedala, ze vztahy si uz nikdy nebudem racionalizovat. Nema to ziadny zmysel a najlepsie, co mozem je konat podla toho, ako to v danej situacii citim. Preklenutie medzi priatelstvom a vztahom je hrozne zlozite. Neda sa naplanovat a neda sa ani analyzovat. Zakony lasky su tak nejasne, ze sa nedaju zapisat a systematizovat a uz vobec nie aplikovat na vsetkych rovnako. A na druhej strane je zakon lasky ten najjednoduchsi a najasnejsi zo vsetkych. A bolo mi raz povedane, ze nejde o to co citis, pretoze city vedia byt klamlive, ale o to pre co sa rozhodnes. To, co citim ja je zmatene a neurcite. Jedine, co viem je, ze je mi moc dobre, pretoze si rozumieme a viem si predstavit, ze by mi vedel byt v zivote oporou....A co si neviem predstavit je, ze by som niekedy v zivote isla do nejakeho vztahu zalubena po usi a ista si tym co robim...Ono je to vzdy trochu aj o riskovani a o prekonavani strachu...O vyjdeni zo seba a prijati inej osoby, s ktorou travis cas a si ochotna vzdat sa svojej prekrasnej slobody a nezavislosti. Jedine, z coho mam divny pocit teraz je, ze prichadzam o ten svoj milovany post slobodnej nezavislej a navyse zdanlivo nedobytnej zeny...A viem, ze ma vztah, a to nech uz by bol akykolvek, bude aj obmedzovat, ale to je predsa normalne...a ked si dvaja rozumeju a doplnaju sa, v podstate sa neda ani hovorit o skutocnom obmedzovani..je to iba taky intelektualny pocit...Kazdy je si strojcom svojho stastia.
Raz sa ma jeden muz pytal, ako by som definovala odvahu. A ja som mu na to odvetila:
"Odvaha je, ked sa dokazes odhodlat ist do niecoho, o com nevies, ci sa ti to podari. Nevies, ci je mozne dokazat to, a napriek tomu do toho ides."
A uz len na zaver...do cohokolvek ideme, podme do toho naplno, lebo inak to nema zmysel.
Komentáre