uz naozaj davno som skoncila s upirskym zivotom
aby nedoslo k nedorozumeniu, nejedna sa o vyciciavanie ludskych bytosti, ani ziadnych inych, ide proste o dajme tomu, ze zivotny styl, kedy sa prebudzate vtedy, ked vsetci ostatni "normalni" ludia vstavaju do roboty alebo do skoly...to u mna patrilo este k casom, ked som byvala na intrakoch...ked som sa odstahovala, necitila som potrebu pokracovat v tom a zaroven sa to ani nedalo...kazdodenne povinnosti a solidarita voci dvom milym osobkam, ktore byvaju so mnou, ma donutili nabehnut na klasicky sposob zivota, a tak som si za svojho najvernejsieho spolocnika vybrala Oskara...
k Oskarovi mi neda nepripomenut, ze za mladi som rada kreslievala a raz som nakreslila slnko, ktore malo namiesto lucov kvety a nazvala som ho Oskarom v domneni, ze ide o originalne meno pre tuto moju "originalnu kreslenu postavicku"...ked som sa neskor dozvedela, ze vsetci ludia volaju slnko Oskar, nemohla som tomu uverit a zacala som sa v tom hrabat na cisto filozofickej urovni a riesit mozne napojenie na kolektivne vedomie...mozno teda nieco take existuje...ale o tom snad mozno niekedy inokedy....
pre moju povahu je typicke, ze ziadny moj stav nema dlhe trvanie...ano bohuzial je to tak...alebo nastastie...neviem...vsetko sa zlomilo v casovom bode, ktory sa da nazvat velmi vystizne: koncert v Prahe...cesta tam trva 5 dlhych hodin EC-kom. avsak tych 5 hodin je relativnych, pretoze casove obmedzenia existuju v podstate len preto, aby sme mohli zit v nejakych logickych suvislostiach...takze zavisi len odo mna ci boli dlhe alebo kratke...pre mna to bolo moc prijemne, lebo v kupe so mnou sedela jedna ciganka a dve civavy...tie male stvorenia maju tak zvlastne hlavicky, ze ich obrovske oci (v porovnani s tou malou hlavou) stale vyzeraju, akoby isli plakat...rozcitlivelo ma to...ale nerozplakala som sa:)...hoci obcas placem kvoli hlupostiam...od dojatia, od jedu a od zlosti....predtym sa mi take nestavalo, tak ma to teraz samu prekvapi, ked sa pristihnem ako placem...nikdy neviem, kedy to pride...a obcas ma aj to moje rumazganie rozculi, lebo ja som nikdy nebola precitlivela...alebo aspon nie tak viditelne precitlivela a teraz je pre mna tazke zvykat si na novu identitu...kazdopadne to beriem, ako to prichadza...a je to mnohokrat vtipne...dobre, takze som v ECku a stojime v Brne, kde mala pristupit moja mladsia sestra, ale tej nikde...cely cas som sa jej nemohla dovolat a zacala som mat o nu strach...a pri tych divnych civavach mi prislo vsetko o trochu divnejsie a dramatickejsie...tak som vysla na chodbu a ona mi prave isla oproti...resp. predierala sa pomedzi tych ludi smerom ku mne...tak sme si sadli rovno na chodbe a tam sme aj zostali...ona bola tak vystresovana, pretoze ten vlak stal na brnenskej stanici asi 30 sekund, tak si vobec nebola ista, ci nastupila dobre, ze sme si dali do nosa a vyrozpravali vsetko, co sme nestihli, odkedy sme sa videli posdlenykrat...koncert samotny bol fantasticky!!...az som sa na konci skoro nahnevala, ze tamti hudobnici na podiu vladali dlhsie ako my...a naspat som cestovala este v tu noc...takze som si sla lahnut az rano o pol siedmej...
ked clovek vydrzi prvu krizu, ktora prichadza medzi druhou tretou...akoby uz ani ziadna nemala prist...bola som plna energie a vazne som rozmyslala, ci nejdem rovno do roboty...avsak moje racio bolo silnejsie ako zdanlivy prival energie, a tak som si dala horucu vanu a zabalena v uteraku som sa ulozila do postele a zaspala ako babatko...teda nie uplne, lebo taky unaveny organizmus snad ani nevie, ze co so sebou od tolkeho blaha, ze je zrazu po takej dlhej streke vo vodorovnej polohe..takze po dvoch hodinach som uz zasa pobehovala po byte..varila a takmer by som zacala upratovat, keby som si nespomenula, ze mam doma dobre filmy a bola vybrnra prilezitost pozriet si ich....a od toho piatka som si pripadala ako na pervitine nasledovnych 5 dni...v sobotu s mojim dvojcatom, v nedelu tiez s nim na odovzdavani Oscarov, pondelok si uz ani nepamatam, v utorok sme mali damsku jazdu o kamaratky v domceku, lebo ako sa hovori, ked kocur nie je doma, mysi maju hody, v stredu sa tiez cosi dialo a myslim, ze stvrtok bol prvy den, co som sa dostala do postele pred polnocou a kvazi sa vyspala....
toto cele znie ako zapis do dennicka, ale podstatne na tom je, ze ani insomnia nie je az taka zla ako by sa mohlo zdat...pocas tych dni som mala vsetko take rozmazanejsie, ale tesila som sa z toho...taky prirodzeny impresionisticky svet vlastnymi ocami...a uplne zdarma...nie som si ista ako taketo telesne prehresky biologicky posobia na organizmus, ale stav mysle je fantasticky....
teraz som sa opat dostala do normalu a s nostalgiou spominam na tento tyzden a tesim sa dalsi podobny...najuzasnejsie na nom bolo, ze sa vsetko dialo uplne spontanne...ziadny nasledovny den som neplanovala a o to to bolo vsetko krajsie...
na zivote najviac zboznujem jeho nepredvidatelnost...stale sa mate na co tesit...nikdy neviete, co pride zajtra...dokonca ani, co pride o par minut...zivot je nevyspytatelny...a to ma na nom fascinuje....a hoci by sa aj zdalo, ze sa deju aj zle veci, teda zavisi od subjektu, ale vzdy sa daju vysvetlit ako pozitivne...zivot je jedno velke dobrodruzstvo....a ja som dnes mala byt povodne v robote a o dve hodiny v skole...a namiesto tóho som uplne neplanovane spala do desiatej a teraz som u sestry v robote...maju nadhernu novopostavenu budovu s fantastickymi moznostami a asi sa sem prihlasim...tymto nechcem podporovat flakacov, ale pokial je to v ramci normy, aj take nie uplne zasluzene volno padne dobre...
takze insomnia ma blahodarne ucinky na mysel...telo trpi, ale mysel sa postupne zahmlieva a potom vidite veci inak...nie vsak potrebne to prehanat...to by ste mohli skoncit s kolapsom alebo vo zvieracej kazajke...a ked si uvdemomime, ze spanok nie je ani tak potrebny pre telo, ako pre mysel, prave ta potrebuje odpocivat, tak nechapem, co sa to s nou vtedy dialo....a preco sa mi to tak pacilo...mozno je to ako so sportom...ked napriklad dlho bezite v tele sa uvolnuju endorfiny a dostavate sa do "rauschu"...takato forma rauschu mne nehrozi...teda mozno aj hej, len ja ten sport este nepoznam:P...nuz a teraz, ked som sa opat udobrila s Oskarom, si vynahradzujem prebdene noci aspon nedobrym spankom...casto sa budim a prevraciam na posteli, dokonca v poslednej dobe sa uprostred noci aj posadim na posteli a vypijem pol litra vody, lebo pitny rezim je dolezity...hej a zistila som, ze s tymito prestavkami si lepsie pamatam sny...nie vzdy som tomu rada, ale obcas mi to aspon dava mnohe podnety, nad cim zasa cely den rozmyslat (okrem kolektivneho vedomia, caso-priestorovom obmedzeni ludskeho bytia a nametu na jeden kratkometrazny film)...
Komentáre